Search
  • Soňa Kratochvíľová

O tom, ako každodenné činnosti pomáhajú dieťaťu rozvinúť svoj potenciál.

Montessori začiatky


Montessori pomôcky sú rozdelené do niekoľkých skupín podľa toho, aký druh zručností pomáhajú deťom rozvíjať. Volajú sa: Praktický život, Rozvíjanie zmyslov, Matematika, Jazyk a Spoznávame svet. Tieto oblasti sú navzájom prepojené. Schopnosti, ktoré dieťa nadobudne v jednej z nich, využije aj v ostatných.

Aktivity z oblasti Praktický život sú obvykle prvými činnosťami, ktoré si deti v škôlke vyskúšajú. Tvoria most medzi domácim prostredím a prostredím škôlky. Materiály, ktoré sa tu používajú, vyzerajú podobne, ako bežné predmety z domácnosti. A aj práca s nimi kopíruje situácie z každodenného života.


Dôležitosť každodennosti


Opakovanie takýchto činností pomáha deťom trénovať si svoje sociálne zručnosti (napr. pomoc ostatným, ohľaduplnosť, zdvorilosť...) ale aj fyzickú zručnosť (prelievanie, prenášanie predmetov, šitie...). Vykonávaním jednotlivých aktivít sa precvičuje ladnosť a precíznosť pohybov, koncentrácia, trpezlivosť, trénujú sa svaly ruky (príprava na písanie), samostatnosť, zodpovednosť a mnohé ďalšie.

Maria Montessori tvrdila, že deti do 6 rokov sa učia výrazne iným spôsobom, než dospelí. Potrebujú mať možnosť aktívne sa zapájať do jednotlivých činností, zažiť si predmety a  situácie v skutočnosti. Potrebujú objaviť okolitý svet prostredníctvom priameho kontaktu s ním, vidieť dôsledky svojho konania, mať dostatok konkrétnych skúseností na to, aby neskôr v živote mohli zovšeobecňovať, prejsť k abstrakcii. Práca je pre ne spôsobom učenia sa, činnosťou samou o sebe, nie prostriedkom k dosiahnutiu niečoho. Stáva sa, že ak ich niečo zaujme, chcú to dookola opakovať. Leštiť to isté zrkadlo. Polievať ten istý kvet.

Preto sú všetky predmety, ktoré majú deti v škôlke k dispozícii funkčné a v detskej veľkosti. Malý nôž naozaj krája, miniatúrnym mopom sa dá skutočne utrieť podlaha, kuchynská linka je tak nízko, že je jednoduché nachystať si na nej jedlo bez pomoci.


Rozdielne ciele


Ako by niektorú z obyčajných činností, napríklad naberanie polievky, vnímalo dieťa a ako dospelý?

Dospelému je jasné, čo chce urobiť. Chce si nabrať polievku do taniera, aby sa mohol najesť. Naberie rýchlo a jednoducho. Vie, čo má robiť. Vie, čo má byť výsledkom jeho konania.

Dieťa je však v inej situácii. Už tuší, že by si malo nabrať polievku do taniera, lebo to tak robia ľudia okolo. Približne vie, ako sa polievka do taniera naberá. Je možné, že to nikdy samo neskúšalo. Môže sa z toho tešiť, no môže sa aj obávať skúsiť to. Napokon si zoberie naberačku. Pravdepodobne niečo vyleje, pretože jeho pohyb zatiaľ nie je úplne koordinovaný. Podarí sa mu premiestniť do svojho taniera aspoň trochu polievky. Poteší ho to. Vyskúša to znovu. Zistí, že to ide. Skúša to ďalej. Rôznymi spôsobmi. Niektoré fungujú lepšie, ako iné. Niekedy sa stane, že sa pozabudne a tanier je už dávno plný (škôlková každodennosť :-) ). Na druhý deň to vyskúša opäť. Bude to skúšať až pokým sa to nenaučí a nezvládne to tak jednoducho a sebaisto, ako to robia dospelí. Alebo bude skúšať, pokiaľ nezistí, že niekto iný to vždy urobí za neho.


Stavanie základov


Ako všetky tieto praktické schopnosti dieťa využije vo svojom ďalšom vzdelávaní sa?

Získaná trpezlivosť, jemnosť pohybov a koncentrácia mu pomôžu zvládnuť komplikovanejšie činnosti, ktoré nemajú okamžitý viditeľný výsledok. Je tiež schopné vnímať detaily, jemné rozdiely, dokáže predvídať na základe svojej skúsenosti. Prežije, že nie všetko sa darí na prvý pokus. Naučí sa nevzdávať sa.

Keď sa dieťa začne zaoberať matematikou, jeho orientácia v rôznych abstraktných konceptoch bude jednoduchšia. Schopnosti ako chápanie množstva, objemu alebo triedenie podľa viacerých kategórií sa u detí pravdepodobne vyvíjajú postupne a sú spojené s konkrétnymi skúsenosťami s okolitým svetom.

Pri rozvíjaní jazyka má dieťa vďaka skúsenosti s rôznymi činnosťami a ich pomenovávaním bohatšiu slovnú zásobu. Trénuje si aj správanie sa k ostatným ľuďom a teda vie, ako slušne komunikovať. Keďže veľa používa svoje ruky, ich má teraz rozcvičené a pripravené na správne držanie ceruzky a písanie.


Čo dokážu škôlkári?


Aktivity praktického života majú jednu veľkú výhodu. Deti k nim nemajú prístup iba v škôlke, sú aj doma. Každý deň. Vynasnažte sa ich preto čo najviac zapojiť do chodu domácnosti. Vždy im činnosť najprv pomaly ukážte (a skúste pri tom nerozprávať, pretože malé deti sa nevedia dobre sústrediť na reč a činnosť zároveň), a až potom ich nechajte vyskúšať si to.

Deti obvykle veľmi rady chystajú jedlo. Môžete ich nechať pomáhať v kuchyni. Spočiatku im stačí dať jednoduché úlohy, napríklad niečo preliať, nasypať, zamiešať. Podľa toho, ako sa im to darí, môžete úlohy postupne sťažovať – niečo nastrúhať, rozbiť vajíčko, postaviť vodu na čaj, nakrájať zeleninu...

Niektoré deti baví upratovanie. Sledujte, čo ich zaujíma. Pri čom vás rady pozorujú? Dokážu napríklad utierať prach, vysávať, skladať oblečenie, vrátiť hračky na ich miesta alebo poukladať riad do umývačky. V tomto veku milujú skrášľovanie priestoru, v ktorom žijú - nechajte ich dať kvety do vázičky alebo pekne prestrieť stôl na večeru.

Môžete ich tiež zapojiť do starostlivosti o kvety a zvieratá. Mnohé deti budú nadšene polievať a utierať listy rastlín od prachu. So starostlivosťou o zvieratá buďte opatrnejší. Obvykle veľmi rady pomôžu s kŕmením alebo čistením, no starostlivosť o zvieratko by nemala byť výhradne ich zodpovednosťou.

Do Praktického života spadá aj starostlivosť o seba. Napríklad, samostatne sa obliecť, učesať alebo vysmrkať.

Dôležité sú aj sociálne zručnosti a ohľaduplnosť, ktoré deti obvykle získavajú pozorovaním a napodobňovaním svojich vzorov – napríklad, kedy použiť ďakujem a prosím, ako niekomu pomôcť, ako slušne odmietnuť alebo čo môžu urobiť, keď sú nahnevané...


Zvládne to


Každé dieťa je individualita s jedinečným mixom schopností, skúseností a vlastností. Tým pádom nie všetky deti začnú robiť rovnaké činnosti v rovnakom čase. Niekoho začne baviť prelievanie okolo druhého roku, iného, keď má tri a pol. Niekoho možno nebude baviť vôbec. Je to v poriadku. Omnoho dôležitejšie je podporiť dieťa v činnosti v období, kedy o ňu prejavuje záujem. Rôzne zoznamy toho, čo by mali deti vedieť v závislosti od svojho veku sú iba orientačné.

Ak dieťa niečo zvláda robiť samostatne a správne, je dôležité nepomáhať mu s touto činnosťou naďalej. Tým, že dostáva menej pomoci, učí sa spoľahnúť na seba a svoje schopnosti, cíti sa kompetentne, objavuje vlastnú zodpovednosť a rozvíja si sebadôveru. Vidí dôsledky svojho konania.

Samozrejme, existujú výnimky. Sú situácie, kedy je pomoc na mieste – dieťa môže byť veľmi unavené, existuje objektívna príčina, prečo akurát niečo nemôže robiť samé...

Je zodpovednosťou dospelých, aby situáciu zhodnotili a rozhodli sa, či v nej bude vhodnejšie pomôcť, alebo nie.


Napriek tomu, že bežné, každodenné činnosti sú nesmierne dôležité pre ďalší vývin dieťaťa, nevnímajte ich ako akési predpísané „učivo“, ktoré je treba zvládnuť. Sú to skôr každodenné príležitosti, ktoré sa nám núkajú a je škoda nevyužiť ich, kým sa dá.


61 views

© 2018 by Montessori hranie.

LogoPW_1.png

copyright 2019, Montessorihranie.sk